Prečo hnojiť?
Možno si hovoríte, že odpoveď je jasná. "Pretože rastliny budú väčšie a rýchlejšie porastú". To je síce pravda, ale aj rastlina, ktorá má dostatočný prísun minerálov a živín, môže trpieť, pokiaľ nie je v zdravej pôde. Pôda je totiž živným prostredím pre nepreberné množstvo organizmov, od baktérií až po stavovce, ktoré svojou životnou činnosťou vytvárajú a udržujú podstatnú vlastnosť pôdy, a to jej úrodnosť.
Vo voľnej prírode sa pôda sama obnovuje vďaka prirodzeným procesom. V pôde, ktorú využívame na pestovanie rastlín, okrasných záhrad a izbových rastlín sa tieto procesy prirodzene vytvárať nemôžu. Pôda sa rýchlejšie vyčerpáva a klesá jej úrodnosť, a preto aby bola pôda zdravá a výživná, je treba do nej dopĺňať potrebné látky a podporiť pôdne organizmy.
Humus? Humus!
Zdravá pôda obsahuje humus, ktorý vzniká rozkladaním zvyškov tiel rastlín, húb a organizmov a tiež z trusu živočíchov. Humus je jedným z produktov prirodzených procesov vo voľnej pôde. Vďaka nemu je pôda obohacovaná o minerálne látky a zároveň je potravou pre mikroorganizmy, ktoré napomáhajú vstrebávaniu látok, lepšiemu režimu vody v pôde a zlepšujú pôdnu štruktúru.
Prítomnosť humusu v uzavretom pestovaní, ako sú záhony, skleníky a parenisko, je potrebné podporiť. Preto sa pri jarnej príprave a jesennom zbere obohacuje pôda o organické hmoty, ako je kompost, hnoj alebo zelené hnojenie.
Čím hnojiť?
Keď už viete, prečo je dobré hnojiť, treba si predstaviť aj možnosti čím hnojiť a hlavne, ako to nepohnojiť.
Hnojivá sa rozdeľujú na organické a minerálne. V ideálnom prípade sa organické hnojivá používajú na obohatenie pôdy a zlepšenie jej vlastností a minerálne hnojivá iba na doplnenie minerálnych látok. Preto sa neodporúča dlhodobo využívať len minerálne hnojivá. Pôda sa po čase stáva „hladná“, naruší sa hospodárenie s vodou a mikroorganizmy odumierajú „hladom“. Minerálne hnojivá sú navyše vyrábané priemyselne a zaťažujú životné prostredie.
Organické hnojivá sú rastlinného a živočíšneho pôvodu, obsahujú iba organické látky a sú ekologické. Medzi najznámejšie patrí kompost, maštaľný hnoj a zelené hnojenie.
Kompost
Kompost je možné využívať počas celého roka, je preto cenným produktom, ktorý si môže vytvoriť každý, a to bez ohľadu na to, či vlastní záhradu alebo nie. Aj domáce kompostéry sú zázračným zdrojom živín, ktorými je možné hnojiť izbové alebo balkónové rastliny.
Pokiaľ neviete, ako a čo kompostovať, prečítajte si nášho radcu.
Kompostovaním je možné navyše zužitkovať väčšinu zvyškov z domácnosti a obmedziť tak množstvo komunálneho odpadu. Pokiaľ máte prebytočné množstvo organických zvyškov, je možné ich odviezť do verejných kompostární, ktoré dozretý kompost využívajú okrem iného pri realizácii a údržbe verejnej zelene.
Hnoj z chlieva
Hnoj z chlieva nie je len kravský alebo konský, ale do tejto skupiny patrí aj slepačí, ovčí, prasací a králičie hnoj. Výhodou maštaľného hnoja je jeho vysoký obsah živín a výhrevnosť. Pozor však na králičí hnoj, ktorý sa nedá použiť na priame hnojenie. Hnoj musí takzvane "uzrieť" a využíva sa pri zakladaní záhonov na jeseň alebo sa primiešava do zrejúceho kompostu. Slepačí hnoj alebo "slepačince" sa dajú tiež používať po fermentovaní vo forme zálievky, a to počas celého vegetačného obdobia.
Ako na výrobu hnojiva zo slepaičieho trusu?
Základom je uzatvárateľná nádoba, kam vložíte slepačí trus aj s podstielkou a zalejete vodou, aby bol trus úplne ponorený. Po dobu 14 dní necháte takto stáť a pracovať – buble to, kvasí to, smrdí to…
Pri hnojení sa potom zákvas nariedi v pomere 1:10 s vodou a používa sa vo forme zálievky.
Pokiaľ nemáte prístup k čerstvému hnoju, je možné kúpiť granulovaný hnoj vo vreciach. Granule môžete primiešať do pôdy, substrátu, kompostu alebo ich nasypať okolo už vysadených rastlín. Vplyvom dažďa a okolitého prostredia, sa granule pozvoľna rozpadajú a živiny sa tak uvoľňujú postupne, počas veľkej časti pestovateľského obdobia.
Zelené hnojenie
Zelené hnojenie je druh organického hnojiva, kedy sa do pôdy zapravuje biomasa z rastlín, ktoré sú pre tento druh hnojenia určené. Vďaka tomu sa zvyšuje výživnosť a úrodnosť pôdy. Pestovatelia sa stále častejšie prikláňajú k tomuto prírodnému variantu hnojenia, a to hlavne z dôvodu nedostatku kompostu.
Tento druh hnojenia má navyše oproti ostatným spôsobom celý rad výhod. Semienka rastlín sú cenovo dostupné a pokiaľ necháte časť vypestovaných rastlín dozrieť do semien, môžete si z nich semienka uchovať na ďalší výsev. Na účely zeleného hnojenia sú vyberané rastliny s krátkou vegetačnou dobou ako je repka, horčica, alebo napríklad hrach siaty.
Už dospelé rastliny v záhone dobre držia vlahu, zabraňujú rastu buriny a na svoje kvety lákajú včely a iný užitočný hmyz.
Susedov tip: Pred zapravením biomasy do pôdy je vhodné rastliny najprv pokosiť, lepšie sa potom zapravujú.
Ten pokrok! Kde sa to zastaví?
Probiotiká predstavujú jednu z najzásadnejších technológií pre 21. storočie, ktorá môže prispieť k udržaniu zdravia ľudí, zvierat, rastlín i pôdy. Probiotiká neznečisťujú spodné vody, zlepšujú kondíciu rastlín, a to nielen voči škodcom, ale aj proti teplotným výkyvom. Vďaka probiotikám navyše nebudete potrebovať chemické hnojivá a chemické ochranné prostriedky rastlín, a teda prispievate k lepšej kondícii planéty.
Probiotiká zlepšujú celkovú kondíciu rastlín a priebežne premieňajú draslík a fosfor z organickej hmoty do formy prijateľnej pre rastliny, čo sa kladne odráža na kvalite, chuti i vôni plodov. Výrazne zvyšujú ich cukornatosť, škrobnatosť alebo olejnatosť. Zlepšujú zloženie pôdnej mikroflóry a tým aj štruktúru a úrodnosť pôdy. Rozkladajú celulózu na hemicelulózu, ktorá dokáže zadržať až šesťstonásobné množstvo vody, než sama váži, a tým zvyšujú vodnú kapacitu pôdy.
Izbové rastliny
Hnojenie sa netýka len záhonov a pestovateľských plôch, ale aj okrasné a izbové rastliny potrebujú vašu starostlivosť a dostatok živín. A sme zase pri tej pôde! V kvetináči alebo v pestovateľskej nádobe len ťažko zužitkujete kompost alebo maštaľný hnoj - radšej využite kvalitne pripravený pestovateľský substrát. Ten už obsahuje všetko potrebné a na trhu sú k dostaniu také substráty, ktorých výroba nedrancuje prírodu a neničí prírodné rašeliniská. Navyše sú substráty miešané pre potrebu jednotlivých druhov rastlín, aby mali čo najprirodzenejšie podmienky pre rast.
Počas sezóny prihnojujte izbové rastliny niektorým prírodným alebo probiotickým hnojivom vo forme zálievky a v momente, keď rastlina dosiahne v pestovateľskej nádobe svoje maximum, a teda jej pre ďalší rast nezostáva miesto, presaďte ju do väčšej nádoby a osviežte dostatkom čerstvého substrátu.
