Susedov záhradný kalendár - september- diel 1/2

Ovocná záhrada | Zeleninová záhrada | Okrasná záhrada

susedov-kalendar-september1

September je posledným letným a zároveň prvým jesenným mesiacom. V tomto mesiaci už nemôžeme očakávať stále a dlhotrvajúce počasie. Nezriedka preto teplota klesá, ubúda hodín slnečného svitu a deň sa skracuje. Postupne odkvitajú letničky, nahradzujú ich jesenné trvalky. V tomto mesiaci je čas zbierať plody vašej práce - zrejú hrušky, jablká, zbiera sa zelenina, môže sa sadiť jesenná zelenina a samozrejme je dôležité začať pripravovať záhradu na zimu.

V septembri je pôda ešte príjemne vlhká a vyhriata vďaka letnému teplu. Pre väčšinu rastlín sú tieto podmienky najvhodnejším obdobím pre ich rozmnožovanie. Nie nadarmo sa hovorí sa u našich bratov v Českej republiky hovorí „Teplé září - dobře se ovoci i vínu daří.“ Vyhriata pôda je mimo iné ideálna pre výsev trávnika.

Poďme sa teraz pozrieť na jednotlivé typy záhrad. 

Ovocná záhrada

Bobuľoviny | Kôstkoviny | Škrupinoviny 

September v ovocnej záhrade je v znamení zberu. Zbierať môžete slivky, niektoré druhy hrušiek a jabloní, neskoré broskyne i plno ďalších plodín. Pri česaní je nutné kontrolovať jednotlivé plody a tie poškodené či opadané ihneď spracovať, prípadne vyhodiť - môžu byť zdrojom chorôb a škodcov. Pri ďalšom skladovaní by mohli zbytočne nakaziť aj zdravú časť zberu. Pokiaľ chcete znížiť riziko hnilobných procesov, určite zbierajte plodiny aj so stopkou. Pre ich skladovanie sa najviac hodí pivnica, pretože udržuje chladnejšiu teplotu.

Tip: Pre jablká je najvhodnejšia teplota 3 až 5 °C a pre hrušky dokonca 1 až 2 °C. Rozdielne je aj skladovanie, kedy jablká skladujeme stopkou dole a hrušky stopkou hore.

Pivnicu je pred uskladnením potreba vyčistiť, vybieliť a pravidelne v noci vetrať, aby si udržovala stálu primerane chladnú teplotu, vlhkosť a nemnožili sa v nej plesne. Pivnicu však nemá každý, a preto je ďalšou možnosťou skladovať ovocie priamo v dome v nevykurovanej miestnosti. V "paneláku" nemusia mať spoločné pivničné priestory vhodnú teplotu, z toho dôvodu je prijateľnejším variantom skladovať plody na balkóne. Tu vytvoríte skladovací priestor tým, že debny obložíte polystyrénom a zakryjete dekou. V prípade nepriaznivých podmienok môžete všetky ovocné plody muštovať, kompótovať, zavárať či páliť. Ovocie môžete spracovať na džemy, marmelády, mušty alebo pyré (džemy a marmelády môžete zavárať do pohárov, mušty skladovať v PET fľašiach a pyré v sáčkoch.

Tip: Rady našich prababičiek: Slivky vydržali v sušených pŕhľavách až niekoľko týždňov. Hrušky a jablká sa skôr balili do papiera.

Bobuľoviny

V septembri je tiež najvyšší čas k zberu dvakrát plodiacich jahôd a ostružín bez tŕňov. Neskorší zber by už mohol priniesť plody, ktoré nie sú sladké či chutné a vo väčšine prípadov plesnivé. Ďalej môžete až do polovice septembra bez problémov vysádzať nové záhony jahôd, ktoré musíte dobre zakoreniť, aby bola aj budúci rok bohatá úroda. Jahody je potreba pred zimou riadne ošetriť - opatrne prekypriť, pohnojiť a prípadne podľa potreby zavlažiť. Starším jahodovým kríkom odstrihávame šľahúne a vyštipujeme kvety a drobné plody, ktoré by už nedozreli.

Tip: Šírenie škodcov a chorôb môžeme do značnej miery zabrániť tým, že zo stromov odstránime nahnité plody a súčasne zoberieme všetky padavky zo zeme a to aj bez chemických postrekov.

Ako ďalšie môžete zbierať dozreté hrozná vinnej révy a ich koreňom potom skracujte vrcholky letorastov. Ríbezle a egreš presvetľujte odrezávaním starších konárov.

V neposlednom rade nesmieme zabudnúť, že bobuľové ovocie sa ľahko rozmnožuje odrezkami. Vetvičku so šiestimi púčikmi zrežte a zasaďte do pareniska tak, aby dve tretiny s púčikmi bez listov boli pod zemou.

Kôstkoviny

V septembri máte poslednú šancu k očkovaniu broskýň, dozrievajú aj slivky a poloslivky a  je potreba ich očesať. Pri zbere poriadne skontrolujte plody, či nie sú napadnuté šarkou.

sarka-3

sarka-2

Takto napadnutý strom je bohužiaľ nevyliečiteľný a je potreba ho vykopať a spáliť. Na tomto mieste radšej nesaďte iné slivky, pretože sú potom na šarku citlivejšie. Môžete však na toto miesto umiestniť bobuľoviny alebo jadroviny.

Tip: Pokiaľ neskoré odrody ovocia necháte prejsť mrázikom, budú mať výraznejšiu vôňu a sladšiu chuť.

Škrupinoviny

Začiatkom septembra prichádzajú na rad lieskové orechy a koncom vlašské. Že sú vlašské orechy skutočne zrelé, poznáte tak, že začnú sami padať. Prípadne ich môžete na zem striasť. V ďalšom kroku ich sušíte v jednej vrstve na slnku a čerstvom vzduchu (suché a svetlé miesto) približne 3 až 5 týždňov. Čím lepšie orechy presušíte, tým menšie bude riziko neskoršieho plesnivenia.

Zeleninová zahrada

Plodová | Koreňová | Listová | Cibuľová | Hlúbová | Bylinky

Cyklus zberu úrody pokračuje aj v zeleninovej záhradke - naďalej ošetrujeme, zalievame a postupne zbierame všetky plody. Na konci mesiaca už môžeme začať aj so zberom neskorej koreňovej zeleniny. Po zbere je vhodné pripraviť záhony na ďalšie pestovanie - záhony je nutné pokopať, zrýľovať, odstrániť plevel a pohnojiť. 

To, že je september mesiacom zberu však neznamená, že ešte nemôžete niečo zasadiť. Naopak. Môžete zasiať reďkovky, cesnak, zimný šalát, špenát, kôpor, ozimný karfiol a v prípade veľmi nepriaznivého počasia, môžete rastliny chrániť fóliou.

Rovnako ako u ovocia je pre uskladnenie zeleniny opäť veľmi vhodná chladná pivnica. Ďalšou účinnou a zdravou metódou skladovania je kvasenie. Najznámejším príkladom je kvasená kapusta, avšak mliečnym kvasením môžeme spracovať aj všetku koreňovú a hlúbovitú zeleninu. 

Tip: Návody na mliečne kvasenie môžete nájsť na internete pod heslom "výroba pickles".

Ďalšou dôležitou informáciou je, že iba niektoré druhy, ako je napríklad šalát či kukurica, môžete pestovať na rovnakom mieste niekoľko rokov po sebe. Ostatné plodiny je potreba pravidelne obmieňať - predchádzate tým poškodeniu rastlín najrôznejšími chorobami. Aj pri tejto obmene však musíte postupovať s rozvahou a radšej si každý postup vopred preveriť. Na rovnaké miesto po sebe by rozhodne nemali prísť zemiak a paradajky alebo cibuľa a cesnak. Obmenu plodín si však môžete zjednodušiť. Pokiaľ prvý rok na záhone pestujete zeleninu, z ktorej sa zužitkuje nadzemná časť, čo sú paradajky, uhorky, kapusta alebo šaláty, môžete tam budúci roky vsadiť zeleninu, z ktorej využijete časť koreňovú, čo je napríklad mrkva, repa, zeler atď. Neplatí to však 100%.

Zozbierané rastliny starostlivo odstráňte a pôdu poriadne prekyprite. Vo väčšine prípadov je vhodné, keď pôdu určenú pre vysádzanie plodín pre jesenný zber tri až štyri dni pred vysadením dôkladne zavlažíte (30 – 40 l na m2). Doplníte tak množstvo vody a rastlinám tým uľahčíte zakorenenie. Pre jesenný zber sa hodín najmä hlávkový šalát, kaleráb, zimná endívia a reďkovka. Pozor! Najneskorší termín výsadby týchto rastlín je 10. až 15. september. Pre jesenné vysádzanie používajte len odrody s krátkou dobou vývoja.

Plodová zelenina - tekvicovité druhy

Paradajky chráňte za vlhkého počasia prípravkami proti plesni zemiakovej. Pokiaľ predpoveď hlási mráziky, zbierajte aj nedovyvinuté rajčiny, ktoré môžete nechať dozrieť doma.

Ďalej podkladáme doskami alebo dlaždicami plody tekvíc, aby nezačali od zeme plesnivieť či odhnívať.

Koreňová zelenina

V oblastiach s priaznivým podnebím môžete na začiatku septembra vysiať ešte mrkvu. To však môžeme odporučiť pre oblasti s miernymi zimami, kde sú piesčité pôdy. Mrkvu chráňte netkanou textíliou proti škodcom.

Parenisko môžete v septembri ešte zaplniť reďkovkami. Opäť sa najlepšie hodia rýchlo rastúce odrody. Výsev uľahčíte použitím dosky so sádzacími kolíkmi.

Tip: V teplých, chránených polách a na ľahkých, humóznych pôdach dosiahne aj reďkovka zasiata na voľný záhon ešte do polovice septembra zrelosti vhodnej k zberu.

Listová zelenina

Na voľné a upravené záhony môžeme zasiať v túto dobu špenát, polníček a zimný šalát.

Pokiaľ hlávkový šalát ešte nedosiahol zrelosti vhodnej k zberu, môžete ho zakryť pareniskovými oknami alebo fóliou. Hlávky sa potom budú tvoriť rýchlejšie, aj keď sa dostavia časné jesenné mráziky. Konštrukcia môže byť vysoká len 25 cm až 30 cm. Miesto pareniskových okien môžete použiť rámy potiahnuté fóliou alebo fóliovníky použité už na jar. Hlávkový šalát ozimný by ste mali pestovať len tam, kde sú k dispozícii stredné, nie príliš mokré pôdy. V úvahu teda prichádzajú hlavné pieskovo hlinité alebo hlinito pieskové pôdy, ktoré sú taktiež humózne.

Tip: Hlávkový šalát ozimný by ste mali vysievať rovnako ako iný hlávkový šalát a to na záhony pod šírym nebom od 1. do 10. septembra.

Strukoviny

V septembri uschnú fazuľové lusky, ktoré sú určené pre zber na semeno a nastane čas pre ich zozbieranie. Celé rastliny odrežte tesne pri zemi aj so strukmi ich rozvešajte na suchom vetranom mieste tak dlho, pokiaľ úplne neuschnú. Tento spôsob sušenia sa osvedčil lepšie než trhanie samotných strukov.

 A36B_DAA18826-27DF-49D9-9BC8-59B2_Large

Cibuľová zelenina - čeľaď ľaliovitých

Cesnak, ktorý je možné vysádzať až do polovice októbra, by sa však nemal sadiť do pôdy po cibuli, póre, paradajkách, zemiakoch alebo do konca ani po samotnom cesnaku. Najneskôr na začiatku septembra musíte zozbierať cibuľu pestovanú zo sadzačky aj zo semien.

Ďalej je treba pripraviť záhon pre výsadbu neskorého cesnaku a najmenej mesiac pred výsadbou zrýľovať pôdu do hĺbky 30 cm a pohnojiť hnojivami, aby stačili ešte dobre zľahnúť. Než sa v októbri pustíte do výsadby, namorte strúčiky roztokom na morenie cesnaku, ktorý ich ochráni pred hubovitými chorobami.

Najneskôr začiatkom septembra (často už koncom augusta) je čas zbierať cibuľu vypestovanú zo sádzačky aj zo semien. Pokiaľ je vňať po daždivom lete ešte zelená, môžete cibuľu trošku podryť vidlami, čím sa potrhá veľká časť koreňov a urýchli sa tým dozrievanie a zaťahovanie cibule. Rovnako ako mrkvu, chráňte netkanou textíliou proti škodcom aj pór.

Hlúbová zelenina - kapustovité druhy

Kučeravý kel by mal do príchodu mrazov vytvoriť ešte mnoho listovej hmoty, a preto ho v septembri znovu pohnojte dusíkom. Roztoky hnojív sú vhodnejšie než suché hnojivo. Kučeravý kel tým mimo iné dostane aj potrebnú vodu, bez ktorej hnojenie nie je účinné. Ružičkovému kelu zaštipnite špičku, aby sa podaril rast ružičiek. Môžete ničiť vajíčka a húsenice na hlúbovej zelenine. Pokiaľ si nevystačíte sami, použite postrek. pekinská a čínska kapusta sú vo vrcholnej fázy vývoja, takže ich iba v prípade potreby výdatne zalejte a prihnojte. Do polovice mesiaca môžete ešte vysievať polníček, ktorý budete zbierať na jar. Koncom septembra by mal dostať ešte jednu dávku hnojenia neskorý karfiol. Použite k tomu 0,3 % roztok plného hnojiva a rýchlo pôsobiaceho dusíkatého hnojiva a oba tieto druhy zmiešajte v pomere 1:1. Karfiol, ktorý však nevytvoril do konca septembra vyvinuté ružice, musíte ochrániť pred skorými mrazíkmi a to najlepšie tak, že nad karfiolom napnete fóliu. K tomu môžete použiť prenosné fóliové rukávce či kryty zodpovedajúcej veľkosti k porastu.

Tip: Pokiaľ vám nezostali fólie z jari, postačí iba zakrytie priestoru silným baliacim papierom, ktorý však musíte zaistiť proti vetru.

Bylinky a korenie

Čerstvých byliniek sa nemusíte vzdať ani v zime, môžete ich totiž presadiť do kvetináča a premiestniť do vnútra na svetlé miesto. Vyhovovať im  bude okenný parapet orientovaný na východ či na juh. Môžete si vybrať z trvaliek (mäta, pažítka, šalvia, rozmarín, tymián), z ktorých odoberte kúsky trsov do kvetináčov a rýchlo rastúcich letničiek (majoránka, petržlenová vňať, žerucha, trebuľka), ktoré môžete zasiať do nádob.

502030736_1

Bylinky, ktoré pestujete v záhone, by však zimu mali prežiť bez výraznejšej ujmy, keďže väčšina z nich pochádza z oblasti mierneho pásma. Stačí teda, keď ich ešte pred príchodom veľkých mrazov prikryjete mulčovacou kôrou a ihličnatými vetvami. Citlivejšie bylinky ako napríklad bazalku alebo oregano, ktoré pochádzajú z oblasti Stredozemného mora, je na zimu lepšie presunúť do tepla. Bylinkám je treba zaistiť vhodnú teplotu - najlepšie sa im darí pri 10 - 20 °C. Pokiaľ bylinky umiestnite do miesta s bežnou izbovou teplotou, počítajte s pomalším rastom. S teplotou ďalej súvisí aj intenzita zalievania - bylinky, ktorú sú v chladnejšej miestnosti zalievame menej často.

Saturejku záhradnú z neskorých výsevov je potreba zozbierať a usušiť zhruba do polovice septembra.

Pokiaľ chcete nasušiť pre zimnú potrebu listy ligurčeka, musíte ho zozbierať v septembri. Listy nesmiete sušiť na slnku, strácajú tým značnú časť aromatických látok. K podobným stratám môže dôjsť, pokiaľ usušené listy neuskladníte vo vzduchotesných nádobách.

Pokiaľ v septembri presadíte petržlenovú vňať, budete ju môcť celú zimu priebežne strihať a používať. Pre tento účel môžete využiť listovú aj koreňovú petržlenovú vňať. Koreňová však nemá kučeravé listy a budete pre ňu potrebovať hlbší korenáč - jej korene sú o dosť dlhšie, než u kučeravých listových petržlenových vňatí. Pre listovú verziu stačia korenáče v priemere 12 cm, pre koreňovú asi 14 cm.

Rastliny vyryte opatrne zo zeme, dávajte pri tom pozor na korene a okamžite ich zasaďte, pretože na vzduchu trpia. Saďte ich iba tak hlboko, ako rástli pred výsadbou a do každého korenáča napchajte čo najviac rastlín. Vzdialenosť medzi nimi postačí 3 cm u listovej a 5 cm u koreňovej petržlenovej vňati.

K výsadbe používajte hlinitú alebo pieskovú kompostovanú zeminu. Vysadenú petržlenovú vňať ponechajte až do príchodu mrazov pod šírym nebom alebo v parenisku a korenáče zapustite do zeme až po okraj. Po zapustení musíte petržlenovú vňať dôkladne zaliať, aby korene získali tesne spojenie so zeminou. V korenáčoch pod šírym nebom nesmie vyschnúť substrát, a na miesto, kde sú zapustené, by nemalo dopadať priame slnko, aby nezvädli. 

V septembri zasaďte do korenáčov aj pažítku a bude ju môcť zbierať celú zimu. V nich je potreba nechať pažítku ľahko premrznúť. Po prenesení do tepla a zaliati začne narastať.

Pozbierať môžete korene čakanky, z ktorých v pivnici budete rýchliť biele hlávky.

Koncom septembra nasušte majoránku z druhého zberu. Pri druhom zbere nemajú rastliny väčšinou nasadené púčiky, a preto na nich nemusíte čakať.

Ďalšie informácie

Vytrvalú zeleninu a liečivé rastliny presádzame do čerstvej pôdy s dostatočným množstvom živín. Ďalej dozrievajú dyne, zbiera sa zeler, jesenná mrkva, zemiaky, posledný hrášok a fazuľky, cukety a baklažány, jesenná kapusta, karfiol, špenát a mangold. Záhony po zelenine starostlivo zrýľujte a môžete ešte zasiať zelené hnojenie - ďatelinu, viku siatu a horčicu, ktoré potom skôr z jari zaryjete do pôdy. Do neskorej jesene a zimy vám na záhonoch zostane neskorý ružičkový kel, zelená petržlenová vňať, pažítka a odolne odrody špenátu.

Tip: V septembri je ten najlepší čas na likvidáciu buriny. Keď ju odstránite teraz, už sa nestačí vysemeniť na jar a budete mať o prácu menej. Pokiaľ máte niektoré záhony prázdne, tak ich mulčujte a poprípade im doprajte trošku zeleného hnojiva, aby ste ich udržali v kondícii.

Rada na záver! Nikdy neskladujeme ovocie spoločne so zeleninou! Ovocie totiž pomerne ľahko natiahne cudzie pachy. Najhoršie v tomto smere pôsobí kel, kapusta, karfiol a zemiaky. Spoločné skladovanie s mrkvou zase zapríčiňuje zhorknutie jabĺk. Ideálne je uložiť ovocie a zeleninu v oddelených miestnostiach.

Dúfame, že vám článok pomohol a v ďalšom článku sa na vás tešíme s pokračovaním, v ktorom sa budeme venovať okrasnej záhrade. 

Prajeme príjemný zber úrody :) 

Team Od Suseda