10 najrýchlejšie rastúcich druhov zeleniny pre vašu záhradu a byt

banner-10-druhov-zeleniny

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto (a niekedy aj jeseň). V tomto článku vám prinášame 10 druhov zeleniny, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo. Ba čo viac, mnoho z nich vám bude prinášať úrodu priebežne po celý rok.

Reďkovky

Pomyselné prvé miesto obsadzujú ... reďkovky! Tie sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Pestovať sa dajú v celom miernom pásme a aj vďaka tomu, že sú na podmienky nenáročné a majú naozaj rýchly rast, sa môžu pestovať, a zberať po celý rok. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. A niektoré druhy dokonca do 14 dní.

ředkvičky

Poslednou odrodou medzi reďkovkami je reďkovka biela. U tej si na úrodu budete musieť počkať až 2 mesiace.

Radish_1

Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. To znamená, že zbierať ju môžete už v polovici septembra. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy a to z dôvodu, že existuje väčšie riziko napadnutia rôznymi chorobami. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm. Sú veľmi nenáročné - stačí im len dostatok svetla a nie je potrebné ich nijako hnojiť.

Skladovanie: Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica. V takomto prostredí dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov. Naopak pri skladovaní v chladničke sa po 10 dňoch čerstvého reďkovkového šalátu už pravdepodobne nedočkáte.

Špenát

Spinach_1

Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť. Ten správny špenát by mal mať tmavo zelenú farbu. Naopak uvädnuté zažltnuté lístky značia, že sa niekde stala chyba. Najrýchlejšie plodiacim špenátom sú baby listy, tých sa dočkáte po 35 dňoch.

Rukola

rukola_1

Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. V lete rastliny kvitnú skôr, avšak nevytvoria toľko zelenej listovej hmoty. Pri horúcom počasí môže získať až príliš horkastú príchuť. Hlavne z tohto dôvodu odporúčame pestovať ju v tieni, na jar jej zase svedčí plné slnko. Starostlivosť o ňu je ľahká - vytvára husté porasty, ktoré medzi seba nepustia žiadnu burinu a množia sa aj samovýsevom.

Tip: U nás sa rukola toľko nepestuje a jej semienko možno zohnať len ťažko, a preto je ďalším variantom roketa siata.

Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac. Zaistíte si tým čerstvé lístky neustále k dispozícii. Čím mladšie listy zbierate, tým jemnejšiu chuť budú mať. Táto listová zelenina vyniká nielen množstvom vitamínov, ale aj svojou výraznejšou chuťou.

Vypestovať môžete rukolu veľmi ľahko i v byte. Na tanier položíte buničitú vatu, ktorú riadne navlhčíte, posypete rovnomerne semienkami rukoly (rokety) a dáte ju na svetlé a teplé miesto. Už po pár dňoch vám začne klíčiť a za 14 dní môžete začať trhať listy. Pestovať ju môžete aj v kvetináčoch, v substráte rastie lepšie a zbierať ju môžete už za 6 týždňov.

Listový šalát

5b372a5f9c285d52d3b1c4970efe2589ac5a2d19_1

Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Existuje viac druhov šalátu, najčastejšie sa však môžeme stretnúť s hlávkovým, ľadovým a rímskym šalátom.

Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladuvzdorný. Šalát ľadový má tuhé, krehké listy a hlávka pripomína kapustu. V prípade, že u ľadového šalátu neporušíte listové srdiečko, môžete ho zbierať niekoľkonásobne, pretože rastlina vždy obrastie novými listami.

Rímsky šalát má dlhé chutné listy zvinuté do hlávky. Je náročnejší na teplo a lepšie sa mu darí v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody a môžete ho použiť aj na tepelnú úpravu. Existuje aj vo veľkosti baby.

Šaláty, bez ohľadu na druh sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Pri klíčení musíte dbať na dostatok svetla, aby boli rastliny silné, ale nie vytiahnuté. Semienka môžete vysadiť priamo na záhon cca 2 cm hlboko alebo rastliny predpestovať.

Niektoré šaláty môžu rásť až 80 dní - listový 7 týždňov, hlávkový 10 - 11 týždňov a rímsky 11 - 12 týždňov. Listový šalát však môžete zberať kedykoľvek v priebehu jeho vývoja a tak už po 25 dňoch môžete dostať slušné množstvo šalátu.

Kríčková fazuľa

fazole

Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Najlepšie podmienky majú hlavne na slnku, inak sú slabé a nekvitnú. A aj napriek tomu, že majú kríčkové fazule nižšie nároky na živiny ako tie popínavé, na mieste s chudobnou pôdou od nich žiadne zázraky nečakajte. Ďalším nárokom je teda kvalitne spracovaná, kyprá, priepustná záhradná zemina. Okrem kompostu môžete pridať tiež listovku (t.j. zemina vzniknutá rozkladom lístia), ktorá pôdu rozvoľní a pomôže v nej udržať potrebnú vlahu. Vietor im nevadí, ale ak sú rastliny ustavične vystavené silnému prievanu, môžete pozdĺž nich natiahnuť povrázok, aby sa pod ťarchou zrejúcich plodov nevyvrátili.

Väčšina odrôd fazule je pripravená na zber počas 40 až 65 dní od výsadby - najčastejšie okolo 50 dní.

Hrášok

Ak chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C. Začať s ním teda môžete už približne od marca. Najlepšie sa však hrášku darí pri teplotách medzi 13 a 18 °C. Ak by ste chceli mať stále čerstvé struky, môžete vysievať opakovane po 2 - 3 týždňoch. Je to rastlina tzv. tretej trati a vyžaduje nepohnojenú pôdu.

hrášek

Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch. Presná doba do zberu závisí na odrode, ktorú si vysadíte.

Odrody podľa zberu:

  • veľmi raný: 66 – 69 dní
  • raný: 70 dní
  • poloraný: 77 – 79 dní
  • poloneskorý: 80 dní
  • neskorý: 87 dní

Ak premýšľate kam hrach vysadiť, potom vedzte, že najlepšie sa mu darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, a tiež veľmi dobre znáša mrkvu aj rascu. Naopak najmenej mu svedčí prostredie vyhnojené pre hlúboviny alebo prítomnosť cibule, cesnaku, póru, zemiakov a paradajok. Pokiaľ chcete hrášok vysadiť na mieste, kde ste predtým pestovali fazuľu, počkajte aspoň 4 roky, až sa pôda "zotaví". Okrem rovnakých nárokov na pôdu je okrem iného napádaný tiež rovnakými škodcami a chorobami.

Na ochranu hrášku môžete preventívne blízkosti záhonu zasadiť saturejku, kapucínky alebo šalviu.

Jarná cibuľka

1045215_jarni-cibulka-je-posel-jara-4_image_620_1

Označiť ju tiež môžete ako zväzkovú, lahôdkovou či vňaťovú cibuľku. Hoci jarná cibuľka nepatrí medzi rastliny s vysokými nárokmi, parné leto nie je tou najlepšou dobou pre jej pestovanie. O poznanie lepšie sa jej bude dariť, ako jej názov napovedá, z jari. V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. To závisí od teploty a stupňa predklíčenosti.

Pokiaľ si chcete predĺžiť úrodu na celý rok, dajte ju na tienisté miesto a výdatne zalievajte. Vaša úroda bude pripravená počas 3 - 4 týždňov.

Baby mrkva

Baby-carrots-come-from-imperfect-whole-carrots-whi

Na pestovanie je nutné vybrať odrody s krátkymi koreňmi, napr. Amini, Mignon. Zvoliť môžete aj guľatokorenné Parmex či Rondo. Výhodou je, že ich môžete pestovať aj v kvetináčoch, okenných hrantíkoch alebo v pestovateľských vreciach.

Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Pestovanie a nároky sú rovnaké ako u klasickej mrkvy. Vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch. Niektoré iné odrody môžu rásť 50 - 80 dní.

Uhorka

okurky_3_2048_30_1

Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách, čo z nich robí celkom univerzálnu plodinu. Nakladačky sú, rovnako ako všetky uhorky, citlivé na chlad, čo je teplota pod 10 °C. Vyhovujú im hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom, a naopak sa im nedarí v ťažkých, studených a zamokrených pôdach. Na rovnakej ploche ich môžete pestovať až 3 - 4 roky. Vhodná predplodina je napr. repa, ďatelinotrávne miešanky, hrach, pór, cibuľa a fazuľa. Naopak nevhodné sú jahody či zemiaky. Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C), to vám potom semená vyklíčia do desiatich dní. Stanovisko je dobré pred výsadbou zapraviť hnojom, prípadne preležaným kompostom do záhona. Ten sa nechá takto pripravený ešte 2 až 3 týždne zľahnúť.

Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov. Dĺžku ovplyvňuje počasie, zdravotný stav porastu, postupný výsev a tiež zvolená odroda. Zozbierané uhorky hneď spracujte, vydržia 2 - 3 dni než začnú vädnúť a kaziť sa.

Cuketa

cuketa

Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy a bude sa im dobre dariť na teplom chránenom mieste. Ideálna doba pre výsadbu cukiet je v období medzi koncom apríla a prvou polovicou mája. Aj napriek tomu, že nie je príliš citlivá na rozdiely medzi teplotami vo dne a v noci, neznáša pokles teplôt pod bod mrazu - pred čím ju môžete chrániť netkanou textíliou. Dlhodobo chladnejšie počasie spomaľuje ich rast.

Tip: Aby sa pôda pred výsevom stačila dostatočne prehriať, môžete ju na 1 - 3 týždne zakryť čiernou fóliou.

Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. Ak necháte plody prerásť, potom tvorba semien cuketu vyčerpáva a zamestnáva, a tak už nevytvára ďalšie plody. Rastlina je schopná vyživovať okolo troch plodov.

Tradičné a najčastejšie sú cukety s tmavo zelenými plodmi. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch. Ďalšie odrodou sú pruhované cukety, ktoré bývajú väčšinou stredne skoré a ku žatve pripravené cca za 50 dní.

V tomto článku sme pre vás vybrali 10 najrýchlejšie rastúcich a plodiacich druhov zeleniny. Narazili ste pri pestovaní na zeleninu, ktorá vám vyrástla až nečakane rýchlo a nezmestila sa do nášho rebríčka? Podeľte sa o to s nami.

 

Team Od Suseda