Susedov záhradný kalendár - júl

Ovocná záhrada | Zeleninová záhrada | Okrasná záhrada

susedov-kalendar-jul (1)

Zeleninová záhrada

Zber zeleniny je to, kvôli čomu sa behom roka staráme o naše zeleninové záhony. V júli sa môžeme tešiť na ďalšie z čerstvých plodov - konkrétne šaláty, kaleráby alebo kapustu. Akonáhle je zelenina pripravená na zber, nie je na čo čakať. Nesmieme ju nechať prezrievať, aby nezačala kvitnúť. Po zbere nám niektoré záhony môžu zostať prázdne - to je šanca k tomu, aby sme zasiali ďalšiu "várku". Stačí si len vybrať - ponúka sa brokolica, šaláty, reďkovky či cvikla. Stačí im poskytovať dostatok vlahy, aby boli schopné rýchlo vyklíčiť a do jesene ešte dorásť.

Aj keď je cvikla považovaná za jesennú zeleninu, vyplatí sa zbierať ju v priebehu júla alebo augusta. Plody sú v túto dobu veľké v priemere asi 5 cm, zároveň ale jemné a krehké, nie príliš tuhé. Pokiaľ ju vysievame, nemusíme príliš na husto - "semienka" cvikly totiž obsahujú asi 3 - 5 semien, čo znamená, že budeme neskôr musieť jednotiť na 5 - 10 cm.

1

Júl nie je iba v znamení zberu, niektoré druhy zeleniny môžeme aj v tomto období zasievať. Jednať sa môže o krátko dennú zeleninu, ktorú chceme na jeseň zbierať, a ktorá nie je na našom území pôvodná - napríklad pekinská a čínska kapusta či japonská reďkovka. U týchto netradičných druhov zeleniny je často problém s výsevom - aj keď je júl časovo tým najlepším obdobím, vysoké teploty príliš týmto výsevom nevyhovujú. Preto je potreba pre túto zeleninu vytvoriť čo najlepšie podmienky, tzn. dostatok vlahy a miesto, ktoré bude v časti dňa zatienené. U listových druhov sa odporúča vykonať výsadbu počiatkom augusta z predpestovaných júlových výsevov, inak by mohlo dôjsť k napadnutiu zeleniny skočkami. U reďkoviek sa naopak nevolí spôsob predpestovania, vysievajú sa priamo, so skočkami je potom nutné bojovať neustálym udržovaním vlhkosti, čomu môžeme pomôcť bielou netkanou textíliou.

2

Pre vydarenú úrodu zo skleníka by sme mali, najmä v tomto období vysokých teplôt, myslieť na neustále vetranie. Nemusíme sa pri tom báť o zdravie našej zeleniny - dočasné nepriaznivé teploty sú pre rastliny znesiteľné, v porovnaní s možným napadnutím listovými chorobami pri nedostatočnom vetraní.
V tomto období je zelenina tiež náchylnejšia k napadnutiu pliesňami, preto by sme mali záhony neustále kontrolovať, prípadne ihneď zasiahnuť.
U uhoriek nakladačiek sa často môžeme stretnúť s tzv. sprchávaním plodov či náhlym opadom kvetom pred ich rozvinutím, alebo plodov pred dozrievaním. Príčinou tohoto problému býva nedostatočné opelenie, alebo častejšie náhly nedostatok dusíka - s tým si môžeme poradiť použitím hnojiva s vyšším obsahom dusíka, ktoré budeme aplikovať na listy uhoriek.

Okrasná záhrada

Je júl - teda najvyšší čas vysadiť cibuľoviny, z ktorých sa chceme radovať na jeseň. Zo všetkých môžeme ako zástupcu menovať krokusy, často známe ako šafrány. Aby sme im dopriali čo najlepšie podmienky k rastu, vyberieme priepustnú pôdu s dostatkom humusu a slnečné alebo aspoň mierne zatienené miesto. Potom už môžeme začať vysadzovať, cibuľky umiestňujeme do hĺbky 5 - 10 cm podľa ich veľkosti a zasypeme ich zmesou pôdy, preležaného kompostu a piesku. Vysadiť si môžeme aj lužanku - (tú je však potreba presádzať každý tretí alebo štvrtý rok) či jesienku, u ktorej si musíme dať pozor na jej jedovatosť.

3

Mali by sme myslieť na ochranu celej okrasnej záhradky, obzvlášť pokiaľ nás trápia dlhé obdobie sucha a vysokých teplôt. Výdatná zálievka je samozrejmosťou, chúlostivé rastliny však navyše vyžadujú aj zatienenie. U tých je dôležitý aj rez veľkých vetví, ktorý by sme nemali vykonávať neskôr ako v polovici mesiaca, aby mali rany dostatok priestoru na zahojenie.

Rovnako ako na cibuľoviny, mali by sme si nájsť čas na kosatce, aby sme ich presadili, prípadne namnožili. Keďže ich nechávame na jednom mieste až 4 roky, po takej dobe už rastliny vypadajú nevábne. Omladiť ich môžeme tým, že ich presadíme a rozdelíme na viac rastlín. Stačí celú rastlinu aj s koreňom vybrať z pôdy, nadzemnú časť skrátiť na 10 cm a rozdeliť ju tak, aby každá časť mala byľ s 2-3 článkami. Zostávajúcu časť odrežeme, skrátime korene (prípadne úplne odstránime podľa potreby) a miesta rezu necháme zaschnúť, aby sme sa vyvarovali zahnívaniu koreňov. Po zaschnutí zasadíme kosatec späť do zeminy tak, aby horná časť odrezku vyčnievala. Nakoniec samozrejme nesmieme zabudnúť na výdatnú zálievku.

4

Ideálna doba je v júli tiež na množenie ruží odrezkami. Tento spôsob množenia využívame vtedy, pokiaľ sú letorasty ruže dostatočne vyzreté. Odrezky režeme zo strednej časti výhonov s 2-3 listami, pričom na výhonku necháme 1-2 páry listov. Takto pripravené odrezky necháme zakoreniť v zmesi rašeliny a piesku - percento ujatia je asi 90 %. V takom prípade je však zložitejší proces prezimovania - pokiaľ sme nechali odrezky zakoreniť v kvetináčoch, pred zimou ich uchránime v parenisku, kde nehrozí zamrznutie, alebo v skleníku.

5

U ruží by sme tiež mali vykonať letný rez - je potreba odstrániť odkvitnuté kvety, zároveň však na rastline ponechať čo najviac listov, aby mali priestor neskôr vytvoriť čo najviac kvetov. Rez vykonáme tiež u živých plotov tvorených listnatými kríkmi, ktoré chceme požadovaným spôsobom tvarovať.

Ovocná záhrada

Po niekoľkých mesiacoch snaženia sme konečne odmenení veľkou úrodou - zbierame čerešne a višne, v niektorých oblastiach aj marhule, ranné broskyne, drobné ovocie i niektoré druhy jabĺk a hrušiek.

Plody čerešní by sme mali zo stromu ideálne strihať, aby nedošlo k odtrhnutiu celej vetvičky, a tým k zmareniu časti budúcej úrody. Keď už budeme čerešne alebo višne zbierať, môžeme rovno vykonať tiež rez - to sa týka najmä vyšších partií. Mali by sme sa sústrediť na vetvy, ku ktorým nemáme pri zbere prístup alebo ním ho komplikujú. Pri reze je potreba sa riadiť pravidlami Zahnovho rezu: nevhodné vetvy skrátime na dlhé oslabené aktívne čapíky, rezom potlačené čapíky potom stagnujú počas rastu a svoj rast prevedú na iné vetvy, ktoré behom 3 rokov dokážu značne zosilnieť.

rez-vetvi

Letný rez vykonávame tiež u broskýň a marhúľ, kedy stromom odstraňujeme alebo skracujeme letorasty, aby príliš nezahusťovali korunu.

Vysoké teploty pre nás znamenajú viac práce, predovšetkým čo sa týka zalievania ovocných stromov. Pokiaľ si však pomôžeme mulčovaním, voda sa nebude tak rýchlo z pôdy odparovať, a teda budeme mať menej starostí. K mulčovaniu stačí použiť pokosenú trávu, ktorú umiestnime okolo kmeňa ovocného stromu.

U stromov môžeme polievaním predísť zlému vývinu okvetných púčikov v nasledujúcej sezóne. Nedostatok vody nám môže značne znížiť úrodu, predovšetkým u ovocných stromčekov ako je ríbezľa, egreš, jabloň či broskyňa. Všeobecne by sme sa pri zavlažovaní mali riadiť tým, že pre ovocné stromy je prospešnejšia výdatná zálievka raz za čas v porovnaní s častejším polievaním, zato len povrchovo.

7

Po zbere plodov by sme sa mali postarať o jahody, či už ich chceme pripraviť na budúcu sezónu, alebo plánujeme kúpu nových rastlín. V rámci príprav na nasledujúci rok by sme mali odstrániť všetky prebytočné výhony a taktiež listy, pokiaľ sú napadnuté tzv. škvrnitosťou. Potom stačí jahody len dostatočne zaliať a pohnojiť. Na zakladanie nových jahodových záhonov je ideálna doba teraz. Od zdravých rastlín jahôd odoberieme mladé, už zakorenené odnože s celým koreňovým balom a presadíme ich na záhon - to vykonáme najlepšie ráno alebo večer, tak aby rastliny neboli vystavené vysokým teplotám.

8

 

Team Od Suseda